Pljuščenko po štvrtý krát

Alebo Ice Olympic Show 2010

13.4.2010 - Steel Aréna, Košice


   Znova po roku k nám zavítala show plná hviezd s hlavnou hviezdou večera Jevgenijom Pljuščenkom. Tak ako každý rok som sa na tento deň veľmi tešila, lebo nešlo iba o Plusha, ale aj a hlavne o Edvina Martona, taktiež Stephana Lambiela a ďalšie krasokorčuliarske hviezdy.
   Ako vždy, museli pri vstupe robiť ochrankári problémy, tentokrát si našťastie nevšímali čo majú ženy v kabelkách (takže ani môj utajený foťák), ale zaoberali sa dáždnikmi, keďže v ten deň pršalo. Ľudia, ktorí nemali skladacie dáždniky ako my, museli byť už teraz nadšení z toho, že si tieto dáždniky musia uschovať v úschovni pred halou a potom moknúť, kým sa nedostanú dnu.
   Po vstupe do haly, som hľadala nejakú osobu, ktorá, ako vždy, predávala CD a DVD. Chcela som si totiž kúpiť nové Edvinove CD Hollywood. Na moje veľké prekvapenie, tou osobou bola Edvinova mama. Rozprávala asi troma jazykmi naraz, ale pochopili sme sa...
   Po kúpení vytúženého albumu sme už s mamou zamierili k svojim miestam, ktoré už boli zaručene dobré. Tu prišlo prvé rozčarovanie, uvideli sme totiž, že plexisklá, používané ako ochrana na hokeji, ostali na svojom mieste. Neboli sme to len my, kto nadával, ale aj všetci ľudia naokolo. Ďalším záporom bola zima, ktorá bola ku koncu show dosť veľká. Poslednou kvapkou bol zvuk. Možno to bolo práve aj samotnými plexisklami, ale nebolo počuť absolútne nič z toho, čo moderátor hovoril, takže tam vlastne ani nemusel byť. Ideálne to nebolo ani pri niektorých doprovodných piesňach. Možno aj preto, nám tentoraz Edvin, ani Pljuščenko nepovedali ani slovo.
   Samotná show však bola skvelá. Bola plná nových čísiel, ktoré sme ešte nevideli. Začala sa tradične Edvinovou otváracou piesňou Fanatico. Po predstavení sa celého osadenstva a za melódie Edvinovych Stradivariek, prišiel na ľad sám veľký Jevgenij. (ktorého som si najprv ani nevšimla, že tam už je ? ). Po otváracom čísle, už na ľad prišiel prvý protagonista, tentoraz to nebol Plushy ale momentálne najúspešnejší český krasokorčuliar Michal Březina so svojim exhibičným číslom na pieseň Singing in the rain. Po ňom nasledoval ukrajinský pár Tatiana Volosozhar a Stanislav Morozov, francúzsky krasokorčuliar brazílskeho pôvodu Florent Amodio, zaujímavým kostýmom a vystúpením znova zaujali Fiona Zaldua a Dmitry Sukhanov. Denis Ten sa najprv predviedol ako baletka z labutieho jazera, ale od polovice sa už premenil na drsného rockera. Potom prišiel na ľad konečne Edvin Marton, ktorý doprevádzal svojou skladbou Love in Venice luxemburskú krasokorčuliarku Fleur Maxwell, rovnako ako aj nemecký pár Alyonu Savchenko a Robina Szolkowého (na mne neznámu pieseň). Samostatne sa predstavil aj sám Edvin, ktorý nám zahral na svoje husličky a potom už konečne prišiel dlho očakávaný Pljuščenko a spolu s Edvinovou husľovou podporou nám ukázal svoj krátky olympijský program Concierto de Aranjuez. Tento program je naozaj už len svojím hudobným programom očarujúci. A nakoniec nás pred prestávkou ešte trocha ponaťahoval Sergej Jakymenko, ktorý sa pokúsil preskočiť na ľade pristavené auto za pomoci zvláštne vyzerajúceho exota. Auto síce preskočil ale nakoniec pristál na ľade. Týmto číslom sa skončila prvá časť show.
   Druhú časť otvorili krasokorčuliarski začiatočníci – deti z miestneho krasokorčuliarskeho klubu, ktoré predviedli spoločné číslo. Ďalším účinkujúcim bol pravdepodobne Laurent Tobel (čím som si však nie úplne istá, lebo moderátorovi rozumieť nič nebolo a do tváre som mu nevidela), ktorého číslo zaujalo hlavne svojím koncom, keď si vyzul jednu z korčulí a do zákulisia odkorčuľoval iba na jednej. Číslo Four Kings, ktoré nasledovalo, bolo svojím spôsobom výnimočné, lebo sa na raz stretli na ľade Jevgenij Pljuščenko, Stephane Lambiel, Michal Březina a Denis Ten. Všetci spoločne nám na hudbu od Safri Dua predviedli menšiu spartakiádu, pošantili sa, pozabávali sa na sebe navzájom, predviedli všetky svoje naj kúsky a potom sa všetci spolu bratsky pobrali preč, aby mohla prísť na ľad zdesená Jane Nathalie Pechalat, ktorú musel zachraňovať pred útočným krokodílom Tarzan Fabian Bourzat. Svoje neuveriteľne ohybné kĺby nám znova ukázal aj Jason Graetz a Fiona Zaldua a Dmitry Sukhanov ďalší zo svojich zaujímavých kostýmov a ich nemenej zaujímavý exhibičný program. Nesmierne zaujímavým bol aj „športový pár“ zložený z dvoch chlapov – Olexija Poliščuka a Roberta Cordinga, ktorí nám svoje neuveriteľné čísla predviedli tentoraz veľmi spomalene a o to viac to vyzeralo nepríjemne, keď jeden po druhom chodil tými ostrými korčuľami. S druhým exhibičným číslom sa predviedol Florent Amodio, ktorý sa v druhej polovici svojej exhibície zahral na Jacksona. S oveľa väčším nadšením privítal dav Švajčiara Stephana Lambiela. Ten nám svoje umenie ukázal za sprievodu piesne Ne Me Quitte Pas, a my sme sa mohli len kochať nad jeho piruetami. Zaslúžene mu patril prvý veľký potlesk. Svoje druhé exhibičné číslo nám predviedli aj Alyona Savchenko a Robin Szolkowy a tu sa už program chýlil ku svojmu úplnému záveru, ktorému chýbala iba čerešnička na torte a to nebol nikto iný ako náš blonďavý chlapík Jevgenij. Svoje majstrovstvo ukázal v emotívnom podaní skladby Je suis malade, po ktorej zožal najväčší potlesk, pri ktorom ľudia vstávali so sedačiek, aby mu vzdali svoj hold. A to bol už úplný záver. Edvin vyšiel znova na ľad a po ňom aj všetci účinkujúci, ktorý sa predvádzali v rytme záverečnej piesne ABBY The winner takes it all. Tu sme zistili, že ten divne vyzerajúci exot, ktorí pomáhal Jakymenkovi pri preskoku cez auto bol Jason Graetz. Po spoločnej fotke bol už definitívny koniec a my sme sa mohli pobrať do davu čakajúceho na autogramy. Ten sa ako vždy zmenšil po oznámení, že sa podpisuje iba na CD a DVD. Tým pádom autogramiáda trvala asi sedem až desať minúť. Avšak čakanie na ich príchod bol hrozný, pri toľkých ľuďoch mačkajúcich sa na seba to nie je práve najpríjemnejšie čakanie. Bodyguardi dopredu oznámili že žiadne fotenie... hmmm tak sa s nimi nefotil nikto... Ja som si od nich dala najprv podpísať CD a potom som sa ešte vrátila k zábrane a pofotila som si ich samých. Po podpísaní posledného Cdčka, sa chlapci pobrali preč a my domov.
   Čo dodať? Show bola ako vždy skvelá, len ten prístup a celková organizácia nám troška pokazila celkový dojem. Nečudovala by som sa, keby tu nabudúce nebolo ešte menej ľudí, než tá polovička čo prišla teraz.

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket

Photobucket

Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket

Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket Photobucket
Text and photos © Henrietta Mojžišová