Stradivarius Show 2008

Edvin Marton & Monte Carlo Orchestra + Budapeštiansky balet

Margitin ostrov (Margitsziget), Maďarsko – 29.8.2008, 20:30

Späť na web

Ako sa začal náš sen
   Všetko to začalo, keď nám 2. Mája Miška na krasofórum hodila odkaz na novovzniknuté fórum o Edvinovi. Tak sme sa spolu s Miriou hneď prihlásili a začali klebetiť. Boli sme tam dokopy 4-5 (4 aktívni) členovia keď o 13 dní na to ako sa založilo fórum prišiel nápad o stretku ľudí z fóra. Všetky sme to brali ako dobrú srandu. A prečo si kus nezažartovať.... Veď ako by to mohlo byť reálne keď sme každá z úplne iného mesta, či štátu. No začali sme hľadať miesto, kde by sme šli. Najprv sme si zo srandy povedali, že však môžeme urobiť nejakú strednú cestu, spojením miest odkiaľ sme a tam by sme sa mohli stretnúť. A keďže to asi nikto nebral vážne, keď som si prezerala zoznam Edvinových koncertov a zbadala tam 29.8. Budapešť, hneď som to hodila na web, že a prečo nie rovno na jeho koncerte? To bola druhá fórumová sranda a nikto z nás to nebral nijako vážne, či reálne (veď sme ani nevedeli ako sa dostať k lístkom). No ale táto sranda začala postupne naberať na obrátkach, keď sme si nakoniec položili závažnú otázku: Zrealizujeme toto bláznovstvo, či nie? Každá z nás bola za, veď všetky by sme chceli vidieť Edvinov koncert, lebo sme vedeli, že to bude určite niečo úžasné. Začali sme hľadať informácie o mieste (Margitin ostrov) ale aj o koncerte, kde som zistila, že tam bude ešte aj Budapeštiansky balet a lístkoch, keď sa mi jedného dňa podarilo natrafiť na maďarskú stránku Ticketpro, kde tie lístky predávali. No a tu bolo už potrebné sa naozaj zamyslieť nad tým, či to ale naozaj chceme a naozaj sa tam vyberieme, no a všetky sme boli za (teda všetky tri). A keď sa mi podarilo na tej stránke zistiť, že ten predajca má dokonca jednu pobočku aj v Košiciach, nebolo už naozaj o čom rozmýšľať. No a tak sme dňa 20.6. mali lístky do druhého radu, do stredu. Od toho dňa sme sa tešili ako malé deti s každým videom z Edvinovho vystúpenia sme sa tešili viac a viac.

Nemožné sa stáva skutočnosťou
   No a nakoniec nastal deň D – 29. August a náš sen sa začal napĺňať. My dvaja s tatim (ktorý bol taký milý, že bol ochotný ísť so mnou a ešte si kvôli tej Budapešti kúpil aj navigáciu) sme vyrazili o pol jednej, Miška o pol druhej ráno a Miria asi o ôsmej, takže dievčatá tam boli už o asi druhej a mohli počúvať Edvina už na skúške.

   My dvaja sme na Margitin ostrov dorazili o piatej (s výfukom v kufri, ktorý sa nám cestou odtrhol) a naozaj sme boli prekvapení, aké sú v Maďarsku rovné cesty, že ani človek nevie, že ide. A tiež nás zarazilo, že hneď na prvej benzínke sme zohnali diaľničnú známku a dokonca sa tam našiel aj človek hovoriaci anglicky. No potom až po Budapešť to bolo fajn, lebo v Budapešti sme tradične troška zablúdili. No nakoniec sme sa dostali na miesto a dokonca sa dalo parkovať rovno na ostrove.

   Margitin ostrov je naozaj čarovné miesto, vhodné na odpočinok. Po telefonáte s dievčatami (kedy mi už Miška oznamovala, že Edvin im hrá už nejakú tu chvíľu pod nosom...), aby som zistila kde ich nájdeme, sme sa vybrali smerom k vodnej veži, kde sa ten amfiteáter nachádzal. Čím sme sa viacej približovali, tým viac bolo počuť ako Edvin akurát hrá pieseň Believe a nakoniec sme ho počuli aj rozprávať.

   Prekročením brány amfiteátru sa náš bláznivý nápad stal skutočnosťou – uskutočnilo sa naše fórumové stretnutie a ešte rovno na koncerte Edvina, teda sa tým splnil aj náš sen!!! Kto by to bol vtedy pred troma mesiacmi povedal? Asi ani jedna z nás, že sa dve Slovenky a jedna Češka stretneme a to ešte v Budapešti!

   No po prvotnom uvítaní a rozdaní lístkov, sme nechali dievčatá nech dojedia a my dvaja sme sa išli vyšplhať na vežu. Z veže bol perfektný výhľad na Budapešť ale aj na scénu, kde už ale nebol Edvin, ale len dve dievčatá z jeho Monte Carlo Orchestra, ktoré akurát skúšali pieseň My love is deep a po krátkej skúške mikrofónov začala skúšať predkapela – piati chlapci, ktorých meno sme sa dozvedeli až po ich vystúpení (Fool Moon). Veľmi sa im ale nepáčilo, že na nich pozeráme. A keď sme sa akurát s tatim vybrali dole, stretli dievčatá ako sa práve šplhajú hore. Tak som ja ostala s nimi a on sa zatiaľ išiel poprechádzať po ostrove. Počas skúšky tých piatich, ktorí sme si hneď povedali, že tam ani nemuseli byť (a ktorí znova prestali skúšať, keď sme ich pozorovali... zhodli sme sa na tom, že či sa hambia, alebo čo...:D ), sme sa rozprávali o tom, že ešte stále tomu neveríme, že je to pravda, že my sme NAOZAJ na Edvinovom koncerte. No tento fakt sa každú minútu približoval... Potom sme ešte vyšli na najvyššie poschodie, kde sme sa zasa na balkóne dohadovali čo bude mať asi oblečené, aké sačko, topánky - trampky a možno kravatu k tomu zladí.... Ja som to skomentovala asi takto: „No možno bude mať to čierne sačko s tými kameňmi a celkom iste niečo biele a určite si neodpustí svoje obľúbené červeno-modro-biele prúžkované sačko...“ Ešte sme chvíľu pozorovali ako umývajú pódium, čo sme zasa skomentovali, že len aby sa tam niekto neprizabil, čo zasa tuším skomentovala Miria, že si Edvin môže vziať tie návleky čo nosí na ľad...

   Keď sme zliezli z veže, išli sme sa ešte kúštik poprechádzať, ale keď nám na chodníku začali nenápadne núkať lístky na koncert kadejaké podivné zjavy (po maďarsky, takže sme im i tak prd rozumeli) sme radšej ostali stáť a čakať pred vchodom. No ale aj tam okolo nás stále chodil jeden podivný chlapík a silou mocou nám ich chcel predať, keď ma konečne napadlo, mu povedať po maďarsky, že nerozumieme. Hoc je pravda že ani to ho veľmi neodradilo. No ale naďalej sme ho ignorovali a bavili sa o Edvinovi, o tom ako blízko bude pri nás, či bude nejaká autogramiáda (o ktorej sme boli vlastne viac menej presvedčené) a čudovali sme sa nad tým, že ako je možné, že sú tam vycapené kadejaké možné plagáty ale ani jeden na Edvinov koncert. Potom sme prišli k záveru že si ich už asi niekto (ako my) musel ukradnúť... :D Potom prišiel fotrík, dal mi foťák a išiel nám dvom ešte do auta vziať svetre, keby bola zima a ešte predtým nás odfotil pred vchodom, žeby sme mali aj spoločnú fotku asi :DD

   No ale stále to bola asi ešte hodina do začiatku, ľudia sa pomaly začali zbiehať (a kšeftári s lístkami neminuli ani jedinú obeť, aby jej neponúkli lístky...) keď sme tu zrazu zbadali jedno tmavovlasé dievča v dlhých modrých šatách, ktoré bolo oblečené príliš spoločensky na takýto koncert pod otvoreným nebom. A ako tak na ňu pozerám, hovorím im: „Nie je to jeho (Edvinova) sestra Andrea? Vyzerá tak... Ale čo by robila tu vonku?... Nie to asi nebude ona...“, ukončili sme svoje dohady, ale i tak nám to nešlo do hlavy, predsa tá podobnosť... No potom, keď sme už videli, že ľudia chodia už dnu, tak sme sa aj my vybrali. A ako sme sa približovali k pódiu, začalo nám dochádzať, že my budeme DOSŤ blízko! A ako sme cestou dolu klebetili, zastavila nás jedna pani, ktorá na nás prehovorila po slovensky, že odkiaľ sme. Bola troška udivená že dievčatá z takej diaľky (Košice, Bratislava (Nižná) a Plzeň) sú tam a ešte na otočku a že sa na neho strašne tešíme už strašne dlho.... No potom sme sa rozlúčili a išli si sadnúť, hoc najprv na blbé miesta, lebo maďarským lístkom moc nerozumieme kde je vpravo a kde vľavo... :D No potom prišla jedna rodinka, ktorej sme obsadili fleky a nejako rukami – nohami nám vysvetlili, že my nesedíme v ľavo, ale v pravo.... no tak sme si presadli už na tie správne miesta a predychávali fakt, že ono je to už ASI NAOZAJ PRAVDA! A ako blízko je ku nám pódium! No a ja im ešte hovorím: „No počkajte až pôjde dolu a zastane si tu, priamo pred nás!“ A Miška na to odvetila, že ona snáď skolabuje! :DD Potom prišiel aj fotrík a sadol si k nám (a počúval naše úžasné reči :DD). Ešte sme sa zabávali na nastavovaní premietačky, lebo nám tam chlapík najprv premietol Edvinovo meno zrkadlovo ale nakoniec sa mu to podarilo doladiť. A ako sa postupne amfiteáter zapĺňal – naozaj tu boli všetky vekové kategórie od malých detí až po starých ľudí, no a pred nás si nikto nesadal a tak to ostalo počas celého koncertu, takže sme mali perfektný výhľad na celé pódium (a špeciálne na Edvina!!!). Keď už bolo pol deviatej pokukávali sme či už tam NIEKOHO nezazreme , ale zazreli sme len uvádzača, ktorého sme si najprv pomýlili s Edvinom, ale nakoniec sme došli k záveru, že Edvin je chudší a tie vlasy zrovna tiež nie sú jeho.... :D No a potom sa objavilo to tmavovlasé dievča v modrých šatách a namierilo si to priamo cez pódium dozadu, tak nám vtedy došlo, že TO bola jeho sestra... :D

Na úvod trochu klasiky
   No a tak pár minút po pol deviatej sa objavil už spomínaný uvádzač, porozprával nám niečo, o čom sme nemali ani poňatia, ale porozumeli sme len slová Edvin Marton (ja som ešte rozumela hegedúmúvesz – huslista), Budapest balett a niečo ako Grandiózna šou a potom prišla na úvod tá chlapčenská predkapela, ktorú sme počuli a videli skúšať. Hrali staré známy hity od kadejakých spevákov a skupín, ale našťastie ani nie pol hodinku. Celé ich vystúpenie vlastne spočívalo v tom, že všetky zvuky vydávali sami, takže nemali tam nijaké hudobné nástroje, lebo tie robili vlastne oni. Po ich vystúpení prišiel znova onen uvádzač, kde som vyrozumela, že to boli Fool Moon (o ktorých som už niekde čítala, že vystupujú s Edvinom).

   No a potom TO prišlo! Uvádzač nám uviedol Edvina Martona ! (a pravdepodobne povedal že najprv bude klasická časť, ale my sme mu nerozumeli)
Najprv nastúpil na pódium mini dievčenský orchester a začali hrať Malú nočnú hudbu od Mózarta. A potom prišiel EDVIN vo svojom čiernom sáčku s kamienkami, v bielych nohaviciach, bielej košeli, bielom opasku a bielych trampkách a pridal sa k orchestru. Tak teraz už sme vedeli, že TOTO je naozaj REALITA, ON tam stojí a náš sen sa splnil...!

   Ale tento úvod bol naozaj prekvapujúci, pretože toto bola úplne normálna klasika! A bolo to úžasné! Potom sa spolu s dievčatami poklonili žasnúcemu publiku a nechal dievky osamote. Tie doprevádzali Budapeštiansky balet s piesňou Na krásnom modrom Dunaji. Bolo to naozaj efektné, pretože tí baletníci mali na sebe modré šaty a celé to vyzeralo veľmi dobre. Potom ako dohrali sa znova ukázal Edvin a spustil ďalšiu klasiku, tentoraz to bola Carmen, tu sme na seba s Miriou pozreli, že aha! Vtedy nám asi došlo, že TOTO bude klasika, ale naozajstná! (Hoci Carmen už sme poznali z jeho úplne prvého CD Sarasate) Potom nás Edvin znova opustil a prenechal miesto svojej sestre Andrei, ktorá spoločne s orchestrom nádherne zahrala Beethovenovú Polnočnú sonátu. Bolo to naozaj krásne a po tom ako dohrali sa im Edvin poďakoval, vyzval Andreu nech príde k nemu a pobozkal jej ruku. Následne nás Edvin zasa prekvapil ďalšou klasikou – Uhorským tancom 5 od Brahmsa. Celé to bolo doprevádzané Budapeštianskym baletom a nebolo to iné než úžasné. Po dohraní sa znova s dievčatami poklonil a poďakoval. Potom pravdepodobne rozprával niečo o Stradivárkach a Paganinim (my sme asi nič iné okrem týchto dvoch slov totiž nerozumeli) a následne sám bez doprovodu zahral Paganiniho Caprice No. 24 (vlastne vďaka tejto piesni získal možnosť hrať na Stradivárky...). Bolo to ozaj perfektné, a hral to ešte inak a dlhšie, než sme to predtým počuli. Keď som sa mu zadívala na ruky, až som nechápala ako to dokáže... Po úspešnom odohraní jednej z najťažších Paganiniho kúskov ponechal znova dievčatá osamote a tie nám zahrali Vivaldiho Jar a potom sa k ním Edvin pridal pri Vivaldiho Lete, kde som mala naozaj pocit, že to znie ako spev vtáčat. Bolo to ozaj krásne. Následne sa znova poklonili poďakovali a Edvin ich znova ponechal samé. Teraz zasa dostala miesto flautistka, ktorá hrala sólo skladby Badinerie od Bacha, ktoré inak hráva Edvin na husliach. No a na záver klasického setu nám Edvin s o rchestrom a Budapeštianskym baletom zahrali a zatancovali Kankán. Celé spolu to bolo perfektné vyvrcholenie tejto klasickej časti, ktorú sme naozaj nečakali, a ktorou nás Edvin príjemne prekvapil. Tu sa naposledy rozlúčil Edvin s celým dievčenským orchestrom a potom prišiel na pódium znova onen uvádzač, ktorý dačo rozprával, ale my sme nemali šajnu že čo, ale keď sa rozsvietili svetlá a začali baliť veci z pódia a ľudia sa začali hrabať hore, nám došlo, že to bude asi prestávka a že potom bude už nasledovať normálna klasicko-moderná časť koncertu...

   No počas prestávky sme mohli akurát sledovať ako zbalili takmer všetky veci z pódia a ponechali len dve klávesy, pretože Edvinov Monte Carlo Orchestra sa skladá z dvoch klávesistiek (jedna z nich je jeho sestra Andrea), dvoch huslistiek a jednej violončelistky. Ale dnes tam bola len jedna huslistka. No a tie počas šou vždy stoja. Potom sme okomentovali tie schody čo tam priniesli a pripevnili o pódium: „Aha! Ono to aj svieti!“ No ale neboli sme sami, kto sa prišiel pozrieť na Edvinov koncert, pretože pred pódiom sa prechádzal malý ježko...:D

Druhá časť v podobe Edvinovej tvorby
   Po pomerne dlhej prestávke konečne začala druhá časť koncertu. Tu prišli na scénu jeho 4 dievčatá z MCO a začali sa, nám už známe, melódie z piesne Art on Ice, no a nakoniec sa spoločne s baletníkmi prišiel aj Edvin, tentoraz V bielom sačku, s bielym tričkom (na ktorom mal delový kríž – teda aspoň wikipedia vraví že sa to tak volá), v bielych nohaviciach, s čiernym opaskom a v čiernobielych trampkách. Postupne prešiel horným pódiom a zostúpil dole po tých osvetlených schodoch. No bolo to ako inak než perfektné. Potom nám zahlásil Olympijský zlatý Pluščenkov program – teda Toscu. Bolo to úplne úžasné počuť Toscu naživo. Proste krása.. :D Vzadu premietali aj klip na Toscu s Evžom. Potom k nám Edvin prehovoril, ale my sme porozumeli iba to, že ďalšia pieseň bude Magic Stradivárius (Teda možno hovoril dačo o husliach....). Po nie ináč než úžasne zvládnutom čísle ponechal dievčatá osamote. Tu jedna z nich prišla pred nás a zaspievala nám pieseň My love is deep za doprovodu ostatných troch. Noo a potom u niektorých nastali asi infarktové stavy. Pretože Edvin pri piesni Bitter sweet symphony, zvykne chodiť medzi ľudí. A tak sa aj stalo. Edvin, prezlečený teraz do svojho prúžkovaného sačka, zliezol medzi ľudí. Najprv si sadol k niekomu na ľavo hneď pri schodoch a potom sa nebezpečne pohyboval až k nám a on ZASTAL rovno PRED NAMI... no dievčatá vedľa mňa už chytali naozaj asi infarktové stavy a ja som rovnako čumela so širokým úsmevom.... (ale som si ho aj cvakla foťákom :D ), potom sa ešte prešiel úplne hore a vrátil sa späť na pódium. Následne na nás Edvin znova prehovoril a uviedol víťaznú pieseň Eurovízie – Believe, našťastie to bola len čisto hraná verzia, bez Dimu, pretože na Dimu sa nám už stihla vypracovať silná alergia – na jeho hlas i zjav... Ale v takomto prevedení bola tá pieseň ozaj krásna a vzadu premietali aj zábery z klipu, nácvikov aj vystúpenia na Eurovízii. A myslím že pri tom ešte padali aj lístky zo stromov, takže to nádherne dotváralo celú atmosféru. No a potom k nám drahý Edvin znova prehovoril svojou ľúbeznou maďarčinou, ktorej sme okrem mena Paganini prd rozumeli, ale bolo nám jasné, že vybalí ďalší jeho kúsok, tentoraz to bolo Paganiniho Caprice No. 5 a tu sa k nemu pridali aj baletníci a Edvin nám aj predviedol tie svoje krôčky, ktoré ináč robí s Evžom na ľade. Potom nás Edvin potešil ďalším zlatým Olympijským Evžovým programom – The Godfather. Na pozadí premietali aj Evžíka na Olympiáde ale aj z iných súťaží, kde toto číslo predvádzal. No a Edvin túto pieseň znova zahral trocha inak. Už som si ani nemyslela, že ju ešte môže viac pretvárať. Ale už dávnejšie sa vyjadril, že na nej proste stále niečo dorába. Bolo to fakticky super. Potom prišlo tradičné rozdávanie CDčka Stradivárius. Ako som vydedukovala a ako aj sám naznačil, pýtal sa, či tam v publiku je niekto tehotný a aby ľudia lepšie pochopili ukazoval aj bruško.... Ale nepribehla žiadna tehotná dievčina, ale malý chlapček, tak mu ho Edvin so smiechom daroval. A všetci sme sa na tom bavili. Potom sa trocha Edvin pohral s publikom, a na niekoľký krát sme pochopili čo vlastne chce. Pri každom zahraní melódie z úvodu Beethovenovej symfónie 5 mali ľudia zatlieskať. No a on to potom zrýchľoval a zrýchľoval a ľudia mali tlieskať... no taká naťahovačka proste... ale pieseň celú nezahral, lebo začal predstavovať svoje dievky od prava do ľava, teda svoju sestru ako poslednú a následne nás zaskočil, keď ohlásil, že idú hrať od Jacksona pieseň Bad. No a to bola ozaj bomba, ešte nám aj troška zatancoval, takže sme sa fajne zabávali. Ale to ešte nebolo nič oproti tomu čo prišlo potom! Už pod pódiom tancovali nejaké dievčatá a keď to zbadal prišiel si po ne a vyzval ich nech idú hore na pódium, vtedy ešte rýchlo pribehla jedna holka z hora (zdala sa nám moc snaživá a vtieravá, ale budiš) a za rytmov Bellydance spolu začali tancovať. Edvin teda hral minimálne, keďže sa musel naplno venovať vrteniu svojimi bokmi pričom sa ešte otáčal okolo osi, čo spôsobovalo, že sme sa skoro poondili od smiechu. A tak to pokračovalo počas celej piesne, takže sme mysleli že už naozaj spadneme od smiechu z tých stoličiek. No a potom sa chcel Edvin vzdialiť, aby prenechal slovo znova tomu uvádzačovi, lenže on ho pri príchode schmatol a ťahal späť na javisko a začal niečo vykladať, čomu sme ale absolútne nerozumeli, ale podľa výrazu Edvinovej tváre a reakcii publika, nám došlo že si robí asi z neho srandu, alebo niečo podobné, pretože Edvin tam naozaj hádzal kadejaké grimasy. Aspoň na tom sme sa mohli zabávať, keď už sme boli kus mimo, že o čo tam ten vlastne točí. :D No ešte jediné čomu som rozumela bolo, že povedal Edvin Marton výherca ceny Emmy a nasledovala Carmina burana spolu s budapeštianskym baletom. Toto bolo naozaj efektné, lebo prišli v čiernych plášťoch až na okraj ich pódia, ešte do toho začal fúkať vetrík. Potom si tie plášte zhodili a Edvin sa vydal až k ním hore na pódium. Bolo to fantastické, potom sa spolu s dievčatami poklonil a tie potom odišli a on ostal na pódiu sám a zahral nám niečo krátke a mne neznáme (neskôr, som zistila, po niekľkonásobnom vypočutí Vivaldiho štyroch ročných období, že je to z Vivaldiho zimy, a hoci na DVD Stradivarius je napísané leto, je to omyl), rozlúčil sa ešte raz a odišiel. A my čakáme že fajn a ešte prídavok? Lenže ľudia sa už začali dvíhať, takže to zrejme už skončilo... My tri na seba pozeráme, že akože toto má byť koniec? Žiadny standing ovation a podobne? Ono nám potom došlo, že zrejme oni tam aj vraveli, že to už končí, lenže keďže sme ničomu nerozumeli, tak sme o tom nevedeli...

Trocha šoku na záver, alebo čo môže urobiť taká malá nenápadná knižka...
   No ale dúfali sme že sa Edvin ešte objaví na autogramiádu... Ale nič, nikde... tak sme sa pobrali hore, ale dajako sa nám ešte nechcelo odchádzať, keď tu zrazu pri vchode sme sa otočili, že čo tam na druhej strane je toľko ľudí a blýska sa tam foťákom???!!! A ja tak kukám.... a pozerám, že tam je to prúžkované sáčko!!!! Tak babám kričím: Veď to je Edvin!!! On dáva autogramy!!! Poďme sa rýchlo zaradíť!!!! (no a fotríka sme nechali ísť preč, teda kým si neuvedomil, že nejdeme za ním...) Tak sme rýchlo povyťahovali čo sme mali pri sebe: Mirča lístok a pamätník, Miška len lístok a ja lístok a knižku Prince of the Violin – Edvinov životopis, ktorý mi moja drahá sestra po počiatočných útrapách zohnala v Anglicku. No a tak sme čakali, čakali, potom prišiel fotrík, ktorý povedal, že urobí nejaké fotky teda. A čakali sme ďalej, ešte sa tam s dakým vybozkával pred nami a potom sme už boli bližšie a bližšie... Pred nami bola nejaká Češka, ktorej sa spýtal, že odkiaľ je a keď povedala, že z Prahy ihneď na to zareagoval, že tam budú mat s Plushym šou a on píše novú otváraciu melódiu na ňu. No a potom som prišla na rad ja. Dala som mu tú knihu otvorenú na druhej strane, kde je titul a autor. On na to chvíľu pozeral, zarazil sa, pozrel na prednú stranu s výrazom „Ejha, alebo vau!!!“ Kukol na mňa, začal niečo hovoriť po maďarsky a popritom si ju listoval s vyšokovaným výrazom. Potom som mu povedala po anglicky, že mu nerozumiem, že som zo Slovenska. Tak on s užasnutým výrazom v tvári mi hovorí, že on tu knihu ešte nevidel, a odkiaľ ju mám (teda aspoň sa mi zdalo že sa ma to pýtal, lebo osobne som nebola moc schopná vnímať čo mi hovorí) a ja mu hovorím, že z Anglicka. On ešte stále s užasnuto – vyšokovaným pohľadom, pričom si v nej stále listoval, hovoríl „Ano, ano viem..., no fakt som ju ešte nevidel..“, a ja som sa ho spýtala akože: "Nie??!!", a on "Nie!"... No potom sa ma spýtal na meno a keď som mu ho povedala, dal mi tam podpis aj s venovaním. Potom vyskočil so stoličky zakričal na svoju sestru: „Andy, pozri sa čo mám!“ A mne hovoril, nech to určite ukážem jeho sestre že je tam... (Pri stole kde predávali CDčka a DVDčka) Užasnuto mi tu knihu vrátil a ešte som mu dala podpísať lístok, keď pribehla jeho sestra, zobrala si tú knihu, zarazila sa, prelistovala si ju a spýtala sa ma, že či je moja. Ja že áno no a ako mi ju vracala, tak sa s ňou so mnou naťahovala. No a ešte si pri tom dali dievčatá podpísať veci a užasnuto sme odchádzali preč.... Všetky tri s vyjaveným výrazom, že to bolo akože čo? Akože on porozpráva tej spisovateľke svoj života keď to vyjde, tak nič, ani si to neobzrie? No mali sme z toho teda poriadnu zábavu. A celou cestou k autu sme sa o tom bavili a ešte aj vtedy sme zbadali ježka pod stromom. Dievčatá išli s nami do Košíc, takže sme v aute ešte stihli okomentovať, čo mal na sebe a že to bolo toľko nových piesní, že to by bolo na jedno celé nové album. No a ony potom po ceste do Košíc zaspali. Do cieľa sme dorazili asi za 2 a pol hodiny (teda o pol tretej, lebo koncert skončil o štvrť na dvanásť, keď sme vyštartovali bola už polnoc), lebo cesty boli takmer prázdne. Na stanici sme sa rozlúčili s potešením, že náš prvotný bláznivý nápad sa splnil a že sa snáď ešte niekedy stretneme, teda najlepšie aj na podobnej akcii.

   Bol to naozaj úžasný koncert s perfektným koncom. Nikdy by som predtým nebola verila, že sa naozaj dostanem na jeho koncert, pretože u nás je málo známy a už len to, že k nám prišiel s Plushom s ľadovou šou bol pre mňa ako malý zázrak. Ale počuť ho hrať naživo spolu s orchestrom, tak to je niečo naozaj úžasné. Bola som na mnohých koncertoch, ale tento bol asi najlepší zo všetkých. Už len preto, že Edvin je veľmi milý človek, a veľmi spontánne reagoval na všetko, aj na to s tou knižkou... To bolo veľmi milé... Verím, že si to ešte niekedy s dievčatami zopakujeme na takejto príjemnej akcii.

Playlist:
Klasická časť
1. Mozart - Malá nočná hudba
2. Strauss - Na krásnom modrom Dunaji - bez Edvina
3. Bizet - Carmen
4. Beethoven - Moonlight sonata - bez Edvina, Andrea - piáno
5. Brahms - Uhorský tanec No.5
6. Paganini - Caprice No. 24 - Edvin sám
7. Vivaldi - Spring - bez Edvina
8. Vivaldi - Summer
9. Bach - Badinerie - bez Edvina
10. Kankan

prestávka

Edvinova tvorba (alebo lepšie povedané, jeho vlastné a upravené skladby)
11. Art on Ice
12. Tosca
13. Magic Stradivarius
14. My love is deep - bez Edvina
15. Bitter sweet symphony
16. Believe
17. Paganini 5
18. The Godfather
19. Intro z Beethowena 5
20. Michael Jackson - Bad
21. Bellydance
22. Carmina burana
23. Vivaldiho zima - Edvin sám

   
   
   
   
Videá

Tosca


The Godfather


Bad (Michael Jackson)


Fotky

Margarétin ostrov a pohľad na amfiteáter z vodnej veže.


My tri z ľava: Miška, Mirča, Ja, pred vstupom.


Klasická časť


Prestávka


Druhá časť


Autogramiáda

Tá na pravo je Edvinova sestra Andrea
Text, fotky, videá © Henrietta Mojžišová 2008