Na husle ma naučili hrať v Rusku

Peterburgské noviny (Novosti Peterburga), 27.5.2008
Pôvodný článok v ruštine.

Okolo víťazstva v súťaži Eurovízia je okolo tria Bilan – Marton – Pljuščenko mnoho rôznych zvestí.... Napríklad, že Edvin Marton je skôr fonografik než virtuózny huslista ako tvrdí, že je.
Edvin ale nemohol hrať na husle Stadivarius na živo na pódiu preto, lebo to bolo s rozpormi s pravidlami tejto hudobnej súťaže. Aj to, že Edvin nie je Maďar, ale západný Ukrajinec. A vôbec, že Marton je automobilový závodník a nie muzikant.
Ste zvedavý ako sa k tomu vyjadril?

Edvin, odkiaľ sú zvesti o tvojej záľube k automobilom?
Pravdepodobne je to preto, že žijem v dvoch štátoch. Mám byt v Budapešti a ďalší v Monte Carle. V Monaku, ako iste viete, sú závody Formuly 1. Sú tu veľmi dobré dialnice! Tam mám dve autá – Mercedes ML-320 strieborný s koženým zariadením a kabriolet Minimoris – svetlo modrý s tmavošedou kožou. Páči sa mi cestovanie v dobrom počasí s otvorenou strechou. Mám z toho skvelý pocit a je to skvelá inšpirácia na tvorivosť. Niekedy si robím piknik v prírode, v lese. Tam počujem prichádzať melódie. A keď ešte príde krásne dievča... Ale to nie je povinné. I keď priznávam, že s jednou jazdím rád.

Čo máš radšej tvoj tereňák alebo kabriolet?
Asi radšej ML. Je to dobré auto, perfektné na mestský život a je pomerne dosť priestranný. Mám mnoho vecí, pretože sám cestujem na koncerty a na natáčania. A ešte som sa začal učiť hrať aj na gitaru. Takže aj tá sa v tom aute nachádza. Mám rád takéto stroje, sú bezpečné. Je dobré pozerať sa na všetko zvysoka – v dobrom zmysle slova. Všetko vidno – aj zápchy, aj dievčatá...

A husle tiež cestujú v kufri?
Nie! Ale čo ste. Husle cestujú samostatne, v obrnenom vozidle. Je to nutné. Je to podmienka švajčiarskej banky, ktorá mi husle Antonia Stradiváriho z roku 1698 dala na päť rokov za víťazstvo v prestížnej husľovej súťaži. Vyhral som ich v Montreale spomedzi 350 účastníkov, medzi ktorými bolo 60 Číňanov a 70 Japoncov. Oni vstávali ráno, aby mohli cvičiť. No ja som mal inú taktiku. Vstával som o desiatej, vyspal sa, išiel so do bufetu, zoznámil som sa predsedom poroty a vyhral konkurz... Samozrejme je to žart. Všetko bolo čestné. Môžete si preveriť dokumenty. Pre mňa sú tu dokonca prakticky celú dobu špeciálne služby, pretože v husliach je systém GPS. Celý svet vie kde som, pretože husle sú takmer vždy so mnou. Je to obzvlášť užitočné pre moje dievča!

V Rusku ste celebritou. Kde ešte?
Pravdepodobne s najväčším nadšením ma prijali v Amsterdame. Na prvom koncerte môjho turné Stradivarius. Vtedy mňa aj husle vítal sprievod zo štyroch „hammerov“! A po bokoch išli motocyklisti! Celé mesto vyšlo na ulicu pozrieť sa nato. Bolo to krásne.

A ktorá z celebrít môže potvrdiť kvalitu vašej hry?
Oj.. No napríklad raz v Berlíne sme boli v jednej spoločnosti spolu s Michaelom Schumacherom. A on povedal, že hrám rýchlejšie než on jazdí!

Hovorí sa, že na Eurovízii praskol krk vašich známych huslí. Údajne bol Dima Bilan natoľko zaujatý natáčaním klipu, že ich nechtiac zhodil...
Nie, on rozbil presnú kópiu! Tiež sú drahé, ale nie v hodnote 6 núl...

Prečo sa huslista účastní na popových koncertoch?
Eurovízia nebola po prvý raz, čo som robil projekt v pop-music. Napríklad, s Lou Begom sme natočili spoločný klip, so Scorpions sme vystupovali na jednom pódiu. Ja mám veľmi rád pop-music, pretože je napísaná pre ľudí, ktorí teraz žijú v tomto storočí.

A hrali ste naživo na scéne na Eurovízii?
Vlastne, ja som včera hral na svojich husliach na živo. Taký nástroj proste nemôže byť nepočuteľný.

A dovoľte ešte jednu otázku. Prečo ste vystupovali za Rusko?
O tom je, v skutku, mnoho dohád. Áno, ja som Maďar, ale som v mnohom zaviazaný Rusku, pretože som sa učil v Moskve, žil som v mladosti na internáte. Bolo to veľmi zložité. Ale každopádne v Rusku ma naučili hrať na husle. Čo mi umožnilo úspech v zahraničí. A stať sa tým kým som...